Ústav zemských zdrojov

Ochrana životného prostredia a ekotechnológie surovín

Charakteristika študijného programu

Nosnou vednou disciplínou daného študijného odboru je úpravníctvo – mineralurgia, ktorá je historicky budovaná od počiatku ľudskej potreby a schopnosti spracovávať prírodné zdroje energie a surovín s cieľom ich využitia. Na začiatku celého procesu spracovania tzv. primárnych surovín (uhlie, rudy a nerudy) sa spravidla uplatňujú technológie majúce za úlohu surovinu upraviť (zušľachtiť). Spolu s rýchlym celosvetovým úbytkom takýchto surovín a súčasne s rastom požiadaviek na ich kvalitu potreba úpravníckych technológií – ekotechnológií nezaniká. Naopak, o to viac je nutné vyvíjať a využívať dokonalejšie a tým aj efektívnejšie technológie úpravy surovín s dôrazom na možný environmentálny dopad na všetky zložky životného prostredia. Inovácie jestvujúcich fyzikálnych úpravníckych technológii dnes bežne využívaných, umožňujú presadzovanie technológií netradičných – založených na fyzikálno-chemických, chemických a biologických princípoch (chemické technológie, biotechnológie, atď.). Spomínané technológie (vyvíjané a aplikované pri úprave primárnych surovín) čoraz viac nachádzajú svoje uplatnenie ako technológie environmentálne, napr. pri úprave a čistení vôd a ovzdušia a pri spracovaní, resp. recyklácii odpadov – sekundárnych surovín, ktorých neustále pribúda. Príkladom môže byť recyklácia automobilových vrakov, elektronických zariadení, atď., ale aj komunálneho odpadu vo vyspelých spoločnostiach, využívajúca tradičné úpravnícke technológie. Zvláštnym trendom v súčasnosti je nutnosť úpravy a recyklácie veľmi jemnozrnných materiálov s veľkým merným povrchom (kaly, prachy, sedimenty, popolčeky, atď.), čo vyžaduje podrobné vedomosti o povrchových a medzifázových javoch. To znamená, že technológie úpravy surovín sa uplatňujú čoraz viac v rámci celého procesu spracovania surovín, t.j. nielen na jeho začiatku, ale aj na konci, umožňujúc tak ich maximálne (opätovné) zhodnotenie v kontexte súčasných predstáv v oblasti ochrany životného prostredia.

Profil absolventa

Štúdium je zamerané na problematiku ochrany životného prostredia v kontexte úpravy a spracovania primárnych a sekundárnych surovín. Získané vedomosti z prírodovedných a technických disciplín umožnia profilovať študentov ku kvantifikácii, analýze a hľadaniu riešení možných negatívnych environmentálnych problémov pri technologickom spracovaní surovín. Poznanie environmentálnych aspektov a vplyvov je možné aplikovať pri riadení environmentálnych procesov zohľadnením všetkých zložiek životného prostredia. Súčasťou odbornej profilácie absolventov je schopnosť riešiť environmentálne dopady ťažby a úpravy surovín, monitoring životného prostredia. Značná pozornosť je venovaná legislatívnej oblasti, nakoľko pri projektovaní a vypracovaní zámerov na ťažbu, úpravu a spracovanie surovín sú tieto znalosti nevyhnutne potrebné. S uvedeným súvisí aj otázka ochrany životného prostredia a udržateľného rozvoja. Absolvent získa znalosti z postupov pri skúšaní, certifikácií a používaných systémov kvality v oblasti úpravy a spracovania surovín. Súčasne môže uplatniť svoje vedomosti v oblasti environmentálnych technológií (recyklácia a spracovanie priemyselných a komunálnych odpadov), ktoré využívajú úpravnícke technológie alebo ich časti.

Uplatnenie absolventov

Absolventi študijného programu Ochrana životného prostredia a ekotechnológie surovín nachádzajú uplatnenie v organizáciách, ktoré sa zaoberajú monitorovaním a vyhodnocovaním stavu životného prostredia, odpadovým hospodárstvom, posudzovaním vplyvov na životné prostredie. Možné uplatnenie je v štátnej aj súkromnej sfére – v štátnej správe, miestnej samospráve, týkajúcej sa životného prostredia, v priemyselných podnikoch, ktorých činnosť súvisí so spracovaním surovín, v rôznych environmentálnych organizáciách. Absolventi taktiež nachádzajú uplatnenie v oblastiach spojených s recykláciou zložiek priemyselných a komunálnych odpadov a so separáciou jemnodisperzných častíc zachytených ekotechnológiami pre ochranu ovzdušia a ochranu vôd.